Boli časy kedy ma živilo porno. Peniaze mi vypadávali z vreciek von a život bol jeden vážny rockenroll. Dnes však……Hold on Starkov. P o r n o ? Toto predsa nemôžeš nevysvetliť.

Dobre teda, ale iba v skratke, aby som zbytočne nezdržiaval svoj dnešný flow. Bolo to v období keď internet bol jeden veľký divoký západ (cca 2003-2004). K tejto „super unikátnej“ myšlienke ma priviedla moja vtedajšia práca programátora pre Zoznam.sk. Jedného dňa pri browsovaní zoznamáckeho katalógu som narazil na Erotickú sekciu. Asi netreba opisovať čo nastalo potom, každopádne mojim feedbackom na tento objav bola o mesiac neskôr mňou naprogramovaná podobná stránka po anglicky. Najprv to boli funny videa, neskôr som sortiment rozširoval na celebrity, erotické, hentai, a postupne pritvrďoval na sex, amateur, home made, porno a podobne. Veď koniec koncov všetci chlapci mali v tom čase plné hardisky podobných nezmyslov.

Návštevníkov stránka získala postupne, najprv spamovaním na pokeci, neskôr si ma všimli iní blogeri a potom som objavil fóra kde sa zdržiavali webmastri, ktorí mali podobné webstránky. Tá komunita bola veľmi silná a viac menej si tam všetci pomáhali. SEO bolo vtedy v plienkach, a netrvalo dlho a stránka bola tak dobre zoptimalizovaná pre vyhľadávače, že len z googla mi tam chodilo okolo 150tis unikátnych návštevníkov za deň. Bolo jednoduché nastrčiť tam kopec nenápadných reklám, ktoré po otvorení stránky obkľúčili každý klik chudáka návštevníka, ktorý si tam prišiel len jednoducho vyhoniť, ale k matrošu sa najprv musel preklikať cez produkty ako si zväčšiť svoj penis.

Do podmazu púšťam tento track, ktorý som napísal práve v tomto období.

Bolo to tak zvláštno-pekné obdobie, niekedy mám pocit, že som ho zažil v nejakom inom živote.

Samotná stránka a môj príjem z nej boli riadené autopilotom, čo mi vtedy umožnovalo vychutnávať si svoju druhú pubertu naplno. Napríklad chodil som na porno konferencie do Amsterdamu, ani nie tak preto, žeby som tomu celému bol býval uveril či stal sa workoholikom vo svojej novej pracovnej pozícii, ale skôr pre tú srandu, že wat da fack goin on here. Stretávali sme sa tam všetci webmastri z našej komunity a žúrovali od rána do večera a od večera do rána nonstop, spolu s porno hercami, herečkami a producentmi sme si každý prežívali svoj osobný Discopříbeh  (Tu by som chcel trochu pribrzdiť rozbehnutú fantáziu. Aj v porn industry pracujú len ľudia, a takéto konferencie boli skôr pre nich dovolenky a spôsob ako sa odreagovať od zabehnutých pracovných stereotypov. To znamená, že nie nemlelo sa to tam hlava nehlava medzi nami).

A tak to šlo dňom za dňom, rok za rokom, raz som bol tu, raz tam, užívajúc si život bez peňazí, ktoré som medzitým zo svojej reality úplne vypustil, resp. stratili pre mňa akúkoľvek hodnotu. Sem tam som sa nakopol a skúsil rozbehnúť nejaký seriózny startup (bože ako to slovo nemám rád), ale aby som bol k sebe úprimný; viac menej to boli všetko faily. Aj možno preto že som sa im neobetoval a že ma viac bavilo žiť v prítomnosti (Tolle by mal zo mňa veru veľkú radosť).

Každopádne, každý dobrý príbeh raz končí a mne tento skončil o pár rokov neskôr v Londýne, keď som si vo svojom obľúbenom podniku dával raňajky a popritom checkoval koľko mi to hodilo za včerajší deň. Úsmev však vystriedala panika, a v ďaľších dňoch som pochopil, že this is the end my only friend, lebo google sa konečne naučil o čom by to celé malo byť + navyše prebehli nejaké konšpiračné dohody so všetkými veľkými porno stránkami typu pornhub či youporn a nás malých čmuchalov poslal na samý konec internetu, do zabudnutia. V priebehu pár týždňov mi návštevnosť stránky klesla z 250tis UV/ deň na 20tis UV/deň – a to mi veru nestačilo (ani pri najlepšej vôli) na chleba.

Well, fair enough povedal som si a odpratal som sa na potulky svetlom do Južnej Ameriky a bloumal že čo ďalej. Samozrejme, že pri tomto bloumaní mi úplne preplo, dostal som sa k indiánom, pil s nimi ich sacred drinky a koktejly, natočil o tom film, na svoju porno stránku, ktorá dožívala svoj smutný príbeh vyvesil ezoterický oznam v podobnom znení: Ľudia, nebláznite, nehoňte si, veď to je super energia, ktorá sa dá využiť aj oveľa zmysluplnejším spôsobom. Samozrejme, že to bolo napísané oveľa viac spirituálnejšie. V porno komunite som sa za to dostal do rečí, že to je the most epic statement of porn webmaster.

Po mojom návrate z ciest ma prestalo baviť obracať na vesmírnu energiu tých pár zblúdilých nadržaných hriešnikov z konca internetu a aj vďaka vplyvu svojej frajerky som stránku predal za jej zostatkovú hodnotu. Vlastne zbavil som sa všetkých svojich stránok a projektov, aj tých hodnotných čo mali zmysel či iný nezmysel a odišli sme spolu bývať do lesa. Prišla krásna zima, potom krásna jar, ktorá skončila ťažkým rozchodom, a ďaľšiu sezónu som ostal v lese sám. Samota ťa zamotá a do mňa sa ten les, že úplne presťahoval. Mohol by som možno teraz trochu napísať o lesíku, lebo diali sa tam veľké veci, ale myslím že na hippie stuff je tu ešte oveľa menej ľudí pripravených ako na porno talks, tak snáď nabudúce.


Od môjho návratu z Južnej Ameriky prešli dlhé 4 roky, ktoré som si prežil ako hipisák, či stromák, či hociako inak to môžete nazvať, ale na čo som za ten čas prišiel je, že pre mňa je príroda jedna z najdôležitejších vecí v živote. Čo si pamätám, tak vždy tomu tak bolo a keď som ju nachvíľu zo svojho života vytesnil, tak začalo zo mňa vypadávať porno. Teraz trochu filozofie; každý z nás produkujeme svoje vlastné porno (v tom či onom význame), ktorým zaplavujeme tento náš spoločný priestor. Dôležite je stať sa vedomím pri tomto procese a snažiť sa ho mať pod kontrolou, prípadne ho eliminovať tak dobre ako sa dá. Ale ako by mi povedal teraz kamarát Jožko, Starkov vykašli sa na filozofiu lebo to je jedna obrovská nuda (nehovoriac o tom, koľko filozofického porna je všade naokolo).

Už druhý mesiac som späť v meste. Dôvod? Je tu spoločenská objednávka na to, že Starkov nemôže byť stromák ani hipisák, lebo potom sa jeho najblišší boja, že sa pomaly ale iste stáva z neho bezdomovec a homlesák. Starkov by mal byť úspešný. Mať veľa peňazí, mať kariéru, vymyslieť to, čo ešte nikto iný nevymyslel, oženiť sa, mať rodinu a kopec detí….. Veruže taká je predstava mojich blížnych o mne a o svete. Ale aj o Tebe.


Pred pár dňami som šiel spať k jednému svojmu obľúbenému jazierku, bral som to ako únik z mesta. Lebo ak ste to ešte neskúsili, tak najlepšie sa spí pod čírou nočnou oblohou. True story. Na druhý deň som to povedal ocovi, že reku či sa nepridá, a veru poviem vám, že dlho som ho nevidel tak vytočeného. Spýtal sa ma, či si uvedomujem, že stále viac degradujem a že či sa nebojím, že skončím ako výkal. Že tu po mne nič neostane. Ani deti, ani nijaké výsledky mojej práce, proste nič. Pred pár týždňami (na moje narodeniny) ma zobral Matúš, jeden z mojich blízkych kamarátov na obed a 20 minút ma pitval a pýtal sa ma či sa nebojím, že skončím ako bezdomovec. A takto nejako to chodí ku mne a okolo mňa, až som postupne teda nadobudol pocit, že moji blížni majú vytvorenú svoju vlastnú predstavu o svete a o mne, v ktorej zostali zaseknutí a ktorú im vôbec nepomáham napĺňať. A preto sa rozhodli, v dobrej viere aby mi pomohli sa uvedomiť, že ma sem tam pekne brainwashnú, začarujú, pozaklínajú, zhypnotizujú, etc….až by som sa vôbec nedivil tomu, kebyže ako bezdomovec naozaj skončím.


Ale rozhodol som sa pre druhú možnosť a preto som sa vrátil späť do mesta. Aby sa o mňa moji najblišší nebáli. Prišiel som sem zarobiť peniaze. Aby som si s vďačnosťou kopol do tej ich predstavy, nejakým spôsobom ju naplnil a pustil do svetla. V podstate stále je to len hra, nejaká ďalšia skills ktorú potrebujete získať cestou do vyššieho levelu. Fajn, poviem si, mám vás rád, ak je toto to, čo vám správí o jednu starosť menej, prečo nie? Užime si preto ten spoločný čas najlepšie ako vieme, lebo potom už asi naozaj odídem do lesa. A je dosť pravdepodobné, že jednosmerným lístkom.

STARKYHO YOUTUBE

starkov

Kedysi som hrával v kapele Para, teraz kreslím hudbu pre seba, občas robím filmy, vyrábam soulboxy, a keď nie práve toto, tak robím to, čo je treba :)

More Posts - Website

Follow Me:
Facebook