Dobre. Zoberme si to teda takto: kedy ste sa naposledy zamysleli nad svojimi snami? Myslím to teraz tak naozaj, že zamysleli. Kedy ste si ich tak skutočne veľkolepo precítili:  nakreslili na papier, zahrali im na píšťalke, dotykom rúk prešli po ich krivkách. Presne tak ako nám to všetkým radí dnešná trashová nu age spirituality literatúra…. Chápem, niektorí z vás máte na saláme a riešite veci, ktorí iní zase majú na saláme. Každý sme z nejakého cesta, na nejakej ceste a v konečnom dôsledku je to možno úplne jedno či niekam smerujeme, pokiaľ sa máme fajn a sme šťastní. Koniec koncov otázke zmyslu života sa dá vždy buď len vysmiať alebo ju zobrať vážne. A aj keď je Starkov hipisácky ezoterik šmrncnutý komerciou, poviem vám na rovinu, že tak ako verí v Boha, vesmír, planéty, energie, spolieha sa na zákony príťažlivosti a všetky tie ďaľšie bla bla bla ezoterické finty, ktoré si tu žijú spolu s nami svoj vlastný disco príbeh, tak si pravidelne sem tam zafilozofuje aj nad zmyslom svojho života, respektíve nad svojimi snami a túžbami.

Viete, niekedy to ide ťažko. Som rád, že vôbec som a len tak sa pretĺkam pomedzi všetky tie sivé dni. A pán Božko to cíti a vidí, že hey ten Starkov je teraz pekne mimo….úplne na dne, odrovnaný…… A preto aby vás trochu naštartoval, začne vám posielať do života presne také tie veci a presne takých ľudí, aby ste sami seba uvideli a sami usúdili, že či to je naozaj to, čo práve potrebujete. Systém si ezoterik a hipisák? Pošle k vám ešte väčších ezoterikov a hipisákov. Si bordelár a všade okolo aj vo vnútri teba je bordel a chaos? Zrazu sa so všetkými tými ezoterikmi a hipisákmi hráte na jednom veľkom smetisku v neskutočnom chaose. Sťažuješ sa stále, že nemáš looove? Šup ho tam, a postupne zisťuješ, že vlastne nikto tu nemá looóve a všetci žijú za tvoje.  Máš v paži svoje telo, nestaráš sa oň a kŕmiš ho odpadom? We eee hej!!! Proste ani sa nenavzdáš a zrazu si súčasťou takého brutálu, že khonec…. aj slepému docvakne. Úplne všetko ti ten vesmírčok pekne krásne odzrkadlí a naservíruje popod nos… ale nie preto aby si srandu z teba spravil… On ti chce len pomôcť si sa uvedomiť. Zbaviť sa všetkých tých klamstiev a ilúzií, ktoré si si o sebe vytvoril tým, že ich vytvorí a zhmotní okolo teba. A kľudne niekde aj pridá ak je treba. Aby si skutočne zazrel ako si si na sebe ujel.

No a potom presne príde tá chvíľa, keď zhora zaznejú fanfáry, a ty sa konečne uzrieš v plnom svetle. Všetko okolo teba sa zosype ako domček z karát a normálne sa cítiš ako vykuchaný Starkov. Vo svojej divokosti utekáš celkom sám, mestom, lúkami, poliami, lesom, preč od všetkého, z plných pľúc kričíš, že toto nie si predsa ty, to nemôže byť pravda, strhávaš zo seba všetko čo ťa ťaží, čo nie je pevné a čo ťa spútava ako okovy, plačeš, zjapeš, dychčíš, umieraš.

Pri každom páde nám rastú krídla.

Pravdou je, že takto padať sa dá vtedy donekonečna. Záleží od nás, či sa dobrovoľne ideme teraz že rozfláknuť na minďár, alebo si to premyslíme a ešte s tým chvíľku počkáme. Taký bod na programe dňa sa volá že kontemplácia. Zachytení o vetvičku nad kuřva hlbokou priepasťou nám postupne prichádzajú všetky tie infošky, že sme vlastne úplne rovnakí ako všetci ostatní, žiadna extra výnimka, máme takisto ďaleko ako aj blízko k svojim snom ako sme mali pred 5 rokmi, nosíme na sebe brutálne veľa masiek a úplne sme zabudli nato kým vlastne sme. Kto teda si? Kto si? Starkov? Vieš? A čo tu robíš? Aký máš zmysel? A Ty vieš kto si?


Jožko mi minule povedal:

Matejko, hipisáci majú spoločné, že sú leniví, nechce sa im pracovať, majú problémy s hygiénou a všade okolo seba robia bordel, lebo sami v sebe to nemajú upratané. Koľko z tých vecí spĺňaš už aj ty?

A potom Jakub dodal: To je neuveriteľné, čo ten Starkov nevymyslí, len aby nemusel pracovať.

A moja mama sa pridala: Matej uprac si tie veci. A ruky si si už umyl?

No proste jedna veľká párty bola. A Jožko otcovsky dal potom ešte jednu: Počuj, ty by si sa už naozaj mal na to všetko vykašľať, presťahovať sa späť do svojho bytu, prestať hipisáčiť, nájsť si prácu alebo sa vrátiť späť do Pary, mať normálnu frajerku a minimálne 3 roky takto fungovať, aby si si konečne zvykol.

Chápete toho chudáka vykuchaného Starkova ako sa v tej svojej nahote krkolomne drží tej maličkej vetvičky nad tou kuřva hlbokou priepasťou a nad ním partička, ktorá sa na neho nabalila za celé tie roky a ktorá mu v najlepšej snahe dohovoriť nakladá ďalej a klepe po prstoch.

A pritom hlavný error Starkova, ktorý vnímam ja je úplne niekde inde. Nemanifestuje sa pred ostatnými v dostatočnej kvalitke. Proste ich nepresvedčil. Akoby ušiel z čínskej fabriky. Všetky tie detaily ktoré nás robia tak pestrými, vzácnymi a rôznorodými sú na ňom kde-tu odfláknuté-nejasné a jeho okolie nechávajú v nejakých starých konceptoch, ktoré sa už dávno minuly, sú mimo celého Starkova a vôbec. Tak ako si mama nevie prepísať informáciu, že Starkov sa už dávno naučil umývať si ruky vtedy keď je treba, ani Jožko nedokáže pochopiť informáciu, že bývať v byte, vláčiť sa s minulosťou po kluboch a mať normálnu holku neprivádza zrovna Starkyho do stavu blaženosti.


Poviem vám jak je: ja milujem svoje pády a čím bolestivejšie a náročnejšie sú, tým viac vychádzam z nich silnejší. Indiáni mi vraveli, že na naš život vplývajú dve sily, ktoré si náš duch udržiava v rovnováhe. WASHTI – u nás to poznáme pod pojmom komfortná zóna, čož je vlastne klasický predvídateľný život, ktorý riadi autopilot, a v ktorom nám je tak fajne, že ho máme až strach opustiť. Síce je možno nudný a nikam nás neposúva,  ale veľmi dobre zrelaxuje. No a potom ešte hovoria o WAKAN. A presne takáto WAKAN skúsennosť posúva naše životy v príbehu dopredu, rozvíja nás a my cez tieto skúsenosti rastieme. Ide o silu, ktorá je nepredvídateľná, spontánna, odohráva sa úplne mimo komfortnej zóny a je riadená naším duchom a vlastnou esenciou. Preto je taká silná a vyslovene z nás robí Ramba. A zvyčajne WAKAN prebere kontrolu nad našim životom práve vtedy, keď sa začneme vzďaľovať od našej vlastnej podstaty, od našej esencie a cesty. My ani nemusíme vedieť, ale zrazu bum bác a (u)padáme. Lebo naša duša sa tak rozhodla. A keď sa raz naša duša rozhodne, verte-neverte, ale už si nájde spôsob ako nám tu našu zabehnutú pohodičku zresetne.

Silno si pamätám na dve obdobia, kedy mi táto WAKAN sila cakumprásk prepísala moju bunkovú štruktúru. Prvýkrát to bolo ilegal, v džungli s indiánmi, keď som chlastal tie ich ayahuascky a iné sacred drinky a druhykrát to bolo v lese keď som pil 21 dní iba vodu a vlastné chcanky. Po oboch mejdanoch som sa cítil dokonale krásne zoptimalizovaný, vyladený,  akokeby napojený na Kairos aj Chronos súčasne. Vitalita, šťastie, zdravie, rozum, láska, inšpirácia, kreativita, cítenie…. toto všetko mnou prechádzalo a zároveň vytváralo JIN a JANG, dur a mol, harmóniu aj poéziu…. Spojenie…. Všetko vychádzalo. A aj to, čo nevyšlo, aj to proste vyšlo. Taká tá prijatá prirodzená zodpovednosť za svoj vlastný život a všetko, čo sa v ňom prihodí. Žiadne výhovorky. Žiadne čistenie karmy. A hlavne veľa lásky a srdiečok.


No a teraz to tu máme zas. WAKAN sila preberá kontrolu nad mojim životom a predtým ako to tu celé vypnem, chcel by som sa s vami o tento krásny moment podeliť. Teraz už ani nie je dôležité, čo moju dušu naštvalo, že mi prepísala scénar, zostrihala film a vymenila scény, ale hlavne to, ako sa to deje. Celé to začalo opäť úpravou stravy. Lebo tak nejak som dospel k poznaniu, že všetko to, čo sa v našich životoch deje, ide cez jedlo. Či som zdravý, či som chorý, či som porno-kráľ, agresor alebo hipisácky slniečkár, či viem kto som, kam smerujem, či som si vedomý svojej cesty alebo len tak v nevedomí blúdim po lese…. proste vždy to nejakým spôsobom súvisí s tým, na aký pohon šlapem. Neveríte? Vyskúšajte. Jedlo spraví naozaj kusisko práce za vás. A aj keď napríklad také mäso nejem už od mojej prvej WAKAN skúsenosti (teda až na pár flexateriánskych rodinných prežitkov), stále som žil vo vnútornom konflikte s nejasným postojom k ostatným živočíšnym produktom. Tie zvieratá v dnešných podmienkach predsa trpia rovnako, či mám na tanieri steak alebo syr s rožkom. A to sú presne také tie odfláknuté detaily, ktoré ma nerobia kompletným a uveriteľným.

A keď už som pri tých rožkoch alebo aj kľudne iných lepkoch… Lepok má naozaj že veľa hejterov a ešte k tomu mizerné PR a marketingové oddelenie. To je fakt. Ale nikdy som s ním nemal problém a celkom som si ho užíval v akejkoľvek forme.  Až keď pred pár dňami vypadla na mňa takáto konštelácia. Dávam si kávu v kava.bare, zabíjam si čas, sem tam mi niekto ten čas ukradne a keď už že naozaj nie je o čom, tak si všimnem pred sebou SMEčko s veľkou fotkou nejakého tenistu s titulkou: Djokovič vyhral blablabla. Kto tomu rozumie ten vie, kto nerozumie ten neskúma ďalej. Vravím si, že fajn, šak hlavne nech je v pohode. Potom pokračujem svojou cestou do Martinusu pozreť jednu knižku – jej názov vám fakt že nepoviem, lebo to je čistý trapas a by ma to diskvalifikovalo z akejkoľvek ďalšej debaty. Našťastie som ju nakoniec nenašiel – ten názov bol príliš stupidný na to, aby som sa predavačky na ňu spýtal, ale na pulte vidím inú: Djokovič: Naservíruj si víťazstvo. No neprelistuj si ju. Raz, dva, tri a zrazu na mňa vybehne: Tým, že som zo svojho jedálnička vyradil lepok, okamžite som sa začal cítiť lepšie, ľahšie, mal som jasnejšiu myseľ i rýchlejšie reakcie a stal som sa TOP 1. Však akože v klídku, mne je ukradnuté či som TOP 1 alebo TOP 1523, pointa je, že ten lepok je asi naozaj že úplne mimo koncept.

Je to presne o tom ako si vážite svoje telo, tak si vážite aj samých seba. A tak ako si vážite samých seba, tak si začnete vážiť aj ľudí a okolie, v ktorom fungujete. Čistá láska. Teda najprv sebaláska. A potom čistá láska. Aj jedlo je len obyčajná droga a odpútať sa od syrov, cukru, sladkostí, či kvalitného ražného chlebíka, môže byť krásna namotávka na precvičenie si vlastnej disciplíny a vôle. Pretože to som vám ešte zabudol povedať, že WAKAN z vás spraví vojaka. Bojovníka. Warrior. Ou yeah. Chce vás mať iných, lebo to staré už dávno nefunguje. Až potom sa znovu môžete pohodlne usadiť do WASHTI, keď to celé vo vás nanovo prepíše. A tak som sa teda na druhý deň stal vitariánom. Tu bude všetkým hneď jasné, že ako vitarán máte dve možnosti. Buď ste už príliš nad vecou, že kľudne spasete aj nudne posekanú trávičku s trávičkou prípadne mrkvičku so špenátikom alebo si začnete zháňať potrebné gadgety nato, aby ste vhupli do prvotriedneho kulinárstva. Konieckoncov stále je to len o tom, či viete kto ste a či sami sebe za to stojíte. Lebo v princípe aj tá seba láska vždy ide najprv cez telo. Preto tento príbeh pokračoval tým, že som si vyhliadol mixér, ktorý ponúkal super pomer kvalita/cena/výkon  a firme froothie.sk, ktorá ho distribuje som napísal tento mail:

Čaukymňauky ja som Starky. Je tu jar a leto, ideálne obdobie na RAW a smoothies. Mňa ste na váš mixér namotali a teraz ostáva na mne aby som ja naň namotal ostatných. Čo vy nato? Btw, doteraz mám skúsenosti len s mixovaním hudby, ale veľmi rád si pre zmenu teraz mixnem nejaké to ovocie so zeleninou.

Woala. Z froothie.sk mi poslali Optimum, ja som im spravil pár videí a kľudne budem robiť aj ďalšie, lebo naozaj je to fasa vec a zľahčuje mi to flow, ale hlavne sa ide ďalej. Ono sa to totiž presne tak začne celé vyskladávať, ako vy tomu uveríte, že by to malo byť. Celá evolúcia je o uvedomovaní sa v tomto tele, priestore a vedomom prístupe k životu. A keď zrazu zameráte pozornosť na detaily, začnú sa vám ukazovať aj v iných súvislostiach. Darmo môžem napríklad obíjmať stromy a všetkých presviedčať o tom ako mi veľmi na prírode záleží, keď stále zanechávam za sebou také veľké množstvo odpadu. Kto by chcel veriť takému hipisáčikovi-tárajkovi? Preto ďaľší krok bol, že som namiesto

2016-05-19-11.09.41

Moja osobná produkcia odpadu v Máji.

papierových vreckoviek a servítiek začal používať klasické socíkovské látkové a zároveň som prestal kupovať veci v plastovom obale. V tomto odporúčam firmu Helpful, kde si môžete všetky orechy, strukoviny, sušené plody, strúhaný kokos a iné mňamky navážiť do vlastných nádob, alebo aspoň si to nakúpiť za ⅔ ceny vo väčších množstvách. Teda za predpokladu, že na trhy a do obchodu už dávno chodíte s vlastnými taškami (to bude asi prvý krok). Step by step. Jasné, chápem. Budem rozumieť aj tomu, ak neveriacky práve krútite hlavou a vravíte si, že ten Starkov si tu už riadne dáva a začína vyšilovať. Šak aký je rozdiel v tom, či moja plastová produkcia odpadu je jeden malý sáčok alebo 4 veľké billa tašky mesačne. Veru… Cit pre detail. Detaily nás robia tými, kým v skutočnosti sme…. Proste nejako mám pocit, že práve toto je to, čo ma raz privedie k tomu, aby som spravil konečne tú hudbu do filmu, ktorý ho naozaj bude potrebovať. Alebo aby som postavil svojej žene a rodine hobití eko dom pod lesom a pri jazere, s obrovským ovocným sadom, záhradou, červeným stanom, hudobným stanom, či inými vychytávkami. Alebo hocičo ďaľšie, o čom som vždy sníval, že by Starkov mal v tomto živote naplniť. Byť naozajstným šamanom, ktorý v ľahkosti bytia vedome tancuje so životom bez zbytočných vnútorných konfliktov. Lebo presne toto je Starkova esencia. Tancujúci kráľ.


A tak mi to tu teda ide deň za dňom. Som vo vzduchoprázdne raz tu, inokedy tam. Putujem krajinou a putujem rád. Koncepty sa prehlbujú, detaily vylaďujú. Vstávam o 5tej ráno, denne cvičím jogu, behám, chodím sa kúpať do jazera, veľa čítam, na facebooku som len raz za čas, keď si treba s niekým napísať. Presúvam svoj život viac do terénu. Spávam vonku pod hviezdami, občas si vylezem na kopec, aby som uvidel pred sebou celú tú nádhernú perspektívu. A popritom si hrám stále nejakú hudbu, keď je treba urobím niekomu webstránku alebo natočím či postrihám video, keď som hladný, niečo si natrhám a umixujem, ale kľudne aj ten hlad vlastne rád privítam. Z môjho života si robím ceremóniu. Veru, som rád, keď zažívam takéto WAKAN obdobia. Je to drina, ale stojí za to. Cítim ako sa mi aktualizuje software. Prinavracia sa mi rovnováha a približuje ma to späť k mojim snom a koreňom. Lebo ako mi povedal Jožko, keď som sa ho spýtal, že čo je s tým jeho snom, že chcel natočiť film. Povedal mi: Ten film stále môžem natočiť, ale aj nemusím. Tá voľba je vždy vo mne.

STARKYHO YOUTUBE

starkov

Kedysi som hrával v kapele Para, teraz kreslím hudbu pre seba, občas robím filmy, vyrábam soulboxy, a keď nie práve toto, tak robím to, čo je treba :)

More Posts - Website

Follow Me:
Facebook