Tak som teda vhupol na plný úväzok do zamestnaneckého pomeru v zdieľanej ekonomike. Začalo to mojím bytom, ktorý som jedného dňa len tak zo špásu šupol na AirBnB a zachránil ho tak pred predajom. A presne tak ako sa to v dnešnej dobe robí – napísal som o tom blog, upútal pozornosť, získal slávu. Kamoši ma išli v zuboch roztrhať: Luky mi poslal strohú sms: “Kubica, ty si magor”. Miro mi volal aj 3x za deň s tým, že jak som si to dovolil vypustiť von, že on pozná ľudí čo majú kopec peňazí a teraz kvôli môjmu článku začnú kupovať byty a dávať ich na AirBnb a nám ostatným, čo z AirBnB žijeme a prežívame brutálne teraz klesne obsadenosť a vyťaženosť bytov a sme tu vraj skončili atď… Inu, súkal jedno zaklínadlo za druhým. Proste strašné tajomstvo som všetkým zrazu prezradil. A AirBnb business na Slovensku sa z toho úplne zošikal a na stránke pribudlo možno aj 30 nových ponúk odvtedy.

Každopádne, konečne som mal prácu. Nebolo to síce nič od 9.00 – 17.00, takže predstavu svojich rodičov som stále nenapĺňal. Ešte k tomu ma v tej novej práci nikto nebuzeroval a mal som aj kopec voľného času, čo v očiach rodičov a môjho okolia automaticky znamenalo ďalší error. To mi však nebránilo v tom, aby som si to svoje rentiérstvo začal celkom pekne užívať: svoj byt som zakaždým parádne pripravil, vyzdobil, vyumýval a navoňal, hostí som išiel počkať na hlavnú stanicu, zaviedol ich do bytu, všetko poukazoval, pár vtipov sem a tam, do jednej ruky im vtisol čerstvo pripravené smoothie a do druhej mapu. Keď prišli pekné holky, tak som sa premenil na očarujúceho mladého fešáka a gavaliéra, ktorý je tak strašne cool a nad vecou, že ich zoberie na tie najlepšie a najkrajšie fleky v meste a potom k večeru so západom slnka sa s nimi ide okúpať na jazero, kde im spraví ohník a tak ako nás pán Boh stvoril si užívajú spoločné chvíle tak nekonečne prítomného okamihu. Veru hej, byť AirBnB rentiérom bola jedna veľká paráda. Ľudia ma milovali a ja som miloval ich, tak ako som miloval svoju novú prácu.


A aj keď som konečne zarábal vcelku slušné peniaze, stále som plával v dlhoch. Mal som pocit, že to je najskôr nejaká moja chronická diagnóza. Už som sa v nich síce netopil, ale ten vytúžený ostrov finančnej slobody, kde by som si konečne mohol aspoň na chvíľku oddýchnuť, bol len niekde načrtnutý v diaľke a mňa to k nemu vôbec bližšie nepúšťalo.

Našťastie žijeme v 21. storočí, a žiť v tejto dobe je jedna veľká našlapávka od začiatku do konca. Netrvalo dlho a na Slovensku sa objavil UBER. Ako veľký ignorant som sa opäť o tom dozvedel medzi poslednými. Jedného dňa, keď sa už Vesmír nemohol nato pozerať ako obraciam v ruke každý groš, poslal mi do cesty Mareka, a ten mi vraví:

“Bla bla bla bla blaa, bla bla blaaa BLA no a potom večer jazdím s UBERom a to si niekedy zarobím cez víkend aj pjetikilko (500e).”

No bolo Starkovi viac treba? Ako ten najväčší čávo vletel sebavedomo do UBER officu a vyhŕkol na nich:

“Hej chlopi, moje meno je Starkov. (Pauza) Matej Starkov. Ak mi dáte k dispozícii nejaké fajné auto budem mesiac robiť pre vás UBER taxikára a napíšem potom o tom super blog. Moje blogy su brutál trendy, fresh, cool a viral a aj keď nepíšem často, tak keď už raz napíšem tak kludne aj 10000 ľudí si to prečíta. Lepšiu a lacnejšiu reklamu vám dnes veru nik nespraví.”

Usmiaty marketingový šéfko, čo vyzeral ako z reklamy na hipsterčinu, zažmurkal očkami, podal mi vizitku, povedal že je to veľmi dobrý nápad a že do konca týždňa zavolá späť aby sme si dohodli detaily. Samozrejme, ako to už pri Starkovej karme býva, z UBERu sa mu už potom nikdy neozvali a ani telefón nedvíhali.

Lenže Starky mal tentokrát úplné jasno: Nový rok bol za rohom, a na taxikárčenie nikdy nebol lepší čas ako teraz. Nehovoriac o tom, že Silvester už strávil všelijako, ale taxikárom veru ešte nebol. A ako hovorieva Dr. Mundi, život sa dá žiť na mnoho náčinov: raz si programátor, potom hudobná rockenrollová hviezda, inokedy rentiér, potom skonvertuješ na taxikára a keď sa hecneš, tak masíruješ holky na pláži. Presne ako v tej hre, čo sme drtili na strednej Leisure Suit Larry od Sierry.


A tak opäť, excel, nový súbor, názov: UBER taxikár, cieľ: Zarobiť extra cash 1000e, čas: 2 týždne. Loading………………………..

Bod č. 1.
Registrácia na UBER stránke ako partner. Uvedomenie si, komu som vďačný zato, že sa tu práve teraz registrujem. V mojom prípade, to bol práve Marek, ktorý ma na UBER namotal. Či AirBnb, či UBER, či hocičo iné v dnešnej vyhajpovanej dobe funguje na provizkách, čo v preklade môžeme chápať niečo ako lajky na FB. A tak sa na uberácku stránku registrujem pod Marekovým pozývacím kódom a dávam mu tým big Like, z čoho plynie 50 ečiek ako odmena pre mňa a 50 pre Mareka. Fair enough. Pri učiteľských platoch mám pocit, že v tomto programe sa nám pripočítavajú éčka hore/dole akoby mali úplne inú hodnotu.

Bod č. 2.
Zohnať si auto. To moje bolo 12 ročné a UBER má v podmienkach, že jazdiť sa môže maximálne na 10 ročných rachotinkách. Samozrejme, že hneď ako prvé mi prebehol hlavou taký ten klasický Slovenský odrb: zahrať sa na grafika, vo Photoshope si prepísať na techničáku dátum prvej evidencie vozidla a s takto omladnutým autiakom dokončiť registráciu na stránke. Jou, Slovák jak repa, potešil som sa ja, aj moji predkovia. Každý správny Starkov však vie, že odrby nie sú cesta ani smer a že keď niečo veľmi chcete, vesmír začne sám od seba spolupracovať. A tak som o pár dní stretol Lindu. A hneď z čista jasna záblesk do mojej vymeditovanej a prázdnej mysle: “Hej, Linda, požičaj mi na pár dní auto.”

Ona: “Jasné, aj tak ho teraz vôbec nepoužívam a navyše onedlho ideme na dovolenku.”

To, že to auto vôbec nepoužívala bolo zrejmé hneď od začiatku: stálo pred jej domom totiž úplne illegal – neplatná zákonná poistka, emisná aj STK. “Hádam si si Starky nemyslel, že sadneš a jazdíš,” smeje sa mi Linda do telefónu.

Šup sem, šup tam, potrebné papiere dokopy si dám a filmový Silvester sa môže začať. Stať sa na chvíľku taxikárom vo svojom vlastnom meste, je akoby ste si išli zahrať taký ten úplne od veci bonusový level. Scénky ako vystrihnuté zo Samotárov, obrazy plné osamelých ľudí blúdiacich mestom sem a tam, uzavretých vo vlastných príbehoch. Jediným pojítkom ste vy ako taxikár, ktorého raz spoznávajú, inokedy nie, raz ste v tom príbehu s nimi a inokedy úplne mimo všetkého.


“Kam pôjdeme?”

“To je jedno, len proste choď.” zahulákal Starkovi pri uchu pripitý chalaňko keď mu spadol do auta. Vyrazili. Za chvíľu boli na obchvate a krúžili po ňom dookola.

“Teba odniekadiaľ poznám.” So záujmom si ho prezeral chalaňko. “Ako sa voláš? Hneď pozrem na FB koľko máme spoločných priateľov.” A už listoval v mobile.

“Ludwig Bagin? Ja neveríííím. Daniel Baláž? Jakub Ptačin? No ja umrem. Juraj Podmanický? No ty si aký phán. Počuj, veď my sme defakto kamoši. Máme 39 spoločných priateľov. Tu zastav na tejto pumpe.” Vykotúľal sa z auta von a za chvíľu sa vrátil s fľašou Finnlandie a chipsami. “Poď ideme to zapiť. Konečne sme sa stretli. Ideš so mnou.”

“Len či tí 39 priatelia nie sú nejakí defaultny, a nemá ich každý kto si vytvorí na Slovensku FB profil” Rozmýšľal nahlas Starky.

“Nemudruj toľko. Má tu niekto medzi nami lepší nápad? Môj nápad je ísť sa dobre najebať. Chcem počuť niečo lepšie a pôjdeme to zaraz spraviť.” Otvoril fľašu, dobre si upil a podal ju Starkovi. Ten len mykol plecami a ospravedlňujúco ukázal na volant. Chalaňko si teda upil aj za neho.

“Čo vlastne robíš?” spýtal sa ho Starky, keď mu vyšlahli z úst plamene a chvíľkami sa zdalo že to v sebe neudrží.

“Čo robím? Ja som grafický dizajnér. Ja to tu všetko dizajnujem, víš? A ty máš jedno veľké šťastie, že ma teraz vezieš, lebo to celé nadizajnujem aj tebe kamoško. A zadarmo. Peniaze nie sú problém. Všetko ti zaplatím neboj ty nič, budeš sa mať ty teraz jak kráľ” vedomý si, že našiel nového FB kamaráta, blažene sa usmial.

Starkymu bolo jasné, že táto scénka je jak vystrihnutá z československého filmu a tak priložil polienko a vytiahol na chalaňka otázku, ktorá v každom samotárskom alternatívnom filme musí aspoň raz odznieť. “No dobre, ale aký je zmysel toho všetkého teda? Aký je zmysel života potom?”

“Ísť sa dobre teraz najebať ti vravím. Vyjeb sa na filozofiu.” zabľabotal. “Ty pojdeš teraz so mnou, dobre sa najebeme a to bude ten zmysel ktorý práve hľadáš. Odboč doprava. “ Po chvíľke zastali medzi paneláčikmi v Petržalskom sídlisku. Chalaňko otvoril dvere a vypadol z auta von. Starky dokončil jazdu a vrátil sa späť do mesta.

A tak to išlo celý večer. Nachvíľku sa Starky stával súčasťou príbehov ľudí, ktorých viezol, inokedy v tichu odviezol zákazníka kde potreboval a zbytočne sa nezapájal. Pár ľudí ho spoznalo, že jééjda “Ty si ten gitarista z Pary.”
“Bývalý,” nemotorne ich zakaždým opravoval. Pár ľudí ho nespoznalo – ako napríklad keď mu s partičkou vliezol do auta Supa z Mojej Reči a dal mu zanietene fanatickú 30 minútovú prednášku o elektronických cigaretách, na ktorej konci bol Starkov presvedčený že Supovi úplne preplo, stal sa z neho podomový dealer a bude od neho musieť teraz aspoň jednu takú cigaretu odkúpiť.


Jou, ale aby som sa vrátil späť k tej našej pointe. Presne tak, stal som sa zamestnancom zdieľanej ekonomiky na plný úväzok. Cez deň som AirBnb rentiér, v noci taxikárčim s UBERom. Že aký je môj plat? O AirBnb som písal v tomto článku a tie čísla nie sú o moc iné ani po polroku v tomto fachu. Či som bol naozaj ten magor, kvôli ktorému sa o Airbnb dozvedelo viac ľudí, v princípe aj tak nie je až tak dôležité. V dnešnej dobe ide o to, aký servis komu poskytnete a aký feedback k tomu dostanete. Preto je táto doba tak hravo skutočná a biznis sa robí úplne jednoducho, pokiaľ ho naozaj chcete robiť úprimne, poctivo a zdravo. A vždy ma poteší, keď mi potom niekto na druhom konci Slovenska povie, že do Airbnb vhupol práve vďaka môjmu článku.

No a čo sa týka UBERu: na Silvestra som si ako UBER partner zarobil cca 450euri. Ďalšie dni som už len vychytával jednotlivé taxikárske finty a triky:

  • ako nejazdiť zbytočne po meste keď máte prázdne auto,
  • do mesta vyrážať taxikárčiť práve vtedy, keď je dopyt (grafy posielajú priamo z UBER office, práve vtedy keď je treba),
  • fasa je napr. zdržiavať sa pri letisku, keďže väčšinou zahraniční turisti sú dosť chytrí na to, aby sa nenechali odrbať miestnou taxislužnou a používanie UBERu je pre nich samozrejmosťou,
  • v aute mať pripravené mini pohostenie, dobrú hudbu (najlepšie svoju, ktorú môžete rovno aj predávať) a TAROTOVÉ karty (celé je to predsa len hra, tak nech je aspoň sranda)
  • atď…

V bežné dni sa dá na tom spraviť cca 20-50 eur netto, víkendovo aj 100-200 na deň. A to sa pritom stačí tomu venovať len tak 3-4 hodky denne podľa nálady. Alebo sa to dá len tak zapnúť keď idete prázdnym autom do roboty, cítite sa sám a chcete si s niekým pokecať. Záleží na vás, koľko si potrebujete zarobiť a či si v prijímačoch opäť chcete naladiť ten taxikársky film.


Tak čo, namotal som vás na UBER taxikárčenie? Dajte mi Like a prihláste sa pod mojim pozývacím kódom – https://partners.uber.com/i/3mx14w9n6 Ak spravíte 15 jázd, UBER nám obom šupne po 50 ečok na účet. Ale kludne si dajte tento trip aj bez tohto lajku. Všetky potrebné info nájdete na uberáckej webstránke.

STARKYHO YOUTUBE

starkov

Kedysi som hrával v kapele Para, teraz kreslím hudbu pre seba, občas robím filmy, vyrábam soulboxy, a keď nie práve toto, tak robím to, čo je treba :)

More Posts - Website

Follow Me:
Facebook