„Je nová doba, buď budeš streamovať, alebo predávať gitary“ povedal mi Pino keď som mu nevedel dať jednoznačnú odpoveď na jeho otázku či im dám svoj album na Deezer. O pár dni nato som stretol pri svojom obľúbenom jazere joggingujúceho Ďuďa.

„Gratulujem,“ so širokým úsmevom mi podával svoju pravicu a druhou rukou si dával z uší dole slúchatka. V jemnom pokluse na mieste aby nevyšiel z tempa sa ma hneď spýtal, či to už mám na Deezri, žeby si to rád vypočul.

„Choď na môj web a tam si to môžeš kúpiť ale aj len tak vypočuť,“ zasmejem sa a je mi jasné, že v najbliššej dobe sa k tomu nedostane, lebo ho zabaví iných 5823 kapiel čo vydali tento mesiac svoju hudbu na Deezri aj tak len tak.

Vrátil som sa späť do svojho štúdia a chvíľu bezradne pozeral na všetky tie veci čo tu mám. Na bazoši som TOPol inzerát že predávam Fendra Telecastra. Všetky ich mám rád, ale táto je moja naozaj obľúbená. Dala síce so mnou len pár koncertov, je ju počuť len na pár nahrávkach, ale aj tak ju mám možno najradšej. Kedysi dávno som si ju kúpil od Mareka Rozstoku, a až s touto gitarou som pochopil, čo je to držať v ruke dobrý hmatník. Mal som obdobie, že som na nej doma hrával deň-noc, iba tak, bez štavy, som sa s ňou hral, ona so mnou a nevedeli sme prestať. Možno polovica pesničiek, ktoré som kedy napísal vznikla práve pri našom spojení. Bye bye lady, budeme si chýbať.

Doplnil som svoj zoznam vecí na odstrel o Roland SH201 a EMILa. Moje Zrkadlenie je dokončené, projekt sa naplnil a treba ísť ďalej. Nemá význam si tu robiť sklad a sledovať ako na veci padá prach. Nechcem sa zrecyklovať. Chcem aby Zrkadlenie ostalo jedinečné, farebné, voňavé, tiché, občas hlučné, smutné aj veselé, zvukovo malebné, aby bolo presne také akých bolo posledných 10 rokov môjho života. Aby bolo iba jedno jediné. Jeden konkrétny príbeh, film, soundtrack. A všetko to, čo sa udeje od-te-raz aby bolo nové; iné vône, chute, farby, ľudia, status quo, myšlienky, zážitky, príbehy…s novými popevkami, s novými krivkami.

Pamätám si ako som v roku 2013 objavil speváčku Soko. Len tak, náhodou, vďaka nejakému videu na youtube ktoré malo v podmaze jednu z jej pesničiek. Ten jej album som si hneď zamiloval a púšťal si ho až kým som nezodral všetky bajty vo wavkách. Vtedy ju tu veľa ľudí nepoznalo, rádia ju nehrávali a ja som sa z nej tešil ako malý chlapec. Soko bola iba moja.

Aj film Beach by mal inú poetiku, kebyže namiesto pláže a zátoky plnej hipíkov je turistické stredisko.

Takisto si pamätám, keď ma pred pár rokmi zachytila vlna torrentov a v tom období neexistoval zvukový audio plugin ktorý by som nemal na svojom MacBooku. Ani som ho nemusel používať. Stačilo mi, keď som ho tam len tak mal a použil možno raz náhodným a neuroticky nastaveným settingom, keďže tých pluginov a inštrumentov som mal toľko, že možnosti ktoré poskytovali som nemal šancu obsiahnuť. Nekonečno veľa možností, ku ktorým som nemal vybudovaný žiaden vzťah. Našťastie táto karma ma dobehla keď mi ten MacBook ukradli. A samotný príbeh ma vtedy veľa naučil o hodnote vecí a vytváraní väzieb.

Alebo ako som si pred pár mesiacmi snažil spraviť setup na živé koncertovanie. Po tom čo som odišiel z Pary mi samozrejme že živé hranie chýba. Na novú kapelu sa necítim a tak som si skúsil vymyslieť svoj vlastný pódiový setup. Začal som s notebookom a Abletonom. Dva mesiace som sa snažil o správnu connection. Dokúpil som si nožný prepínač + nejaký kontrolér, potom som sa hral s nastavením session aby som tam mal pekné zvuky a nástroje, tučné basy, husté sample… Ale zase som narazil na nekonečne nekonečno veľa možností. Úplne som sa v tom stratil. Celá táto moja odysea končila tým, že som to po dvoch mesiacoch celé rozpredal. Bol to dobrý timing, lebo nejaký čas potom som sa náhodne vyskytol na koncerte jedného chalana ktorý používal práve Ableton a notebook a mne sa vtedy zazdalo, že vidím úradníka z officu na pódiu. Bol feši, mal okuliare, a ani raz sa na nás nepozrel, lebo počítač mu zrejme ukazoval krajšie veci.

Pred rokom som mal obdobie keď som žil pár mesiacov v lesíku pri Svätom Juri. Bol to taký môj chrám aj ašrám zároveň; ako sa hovorí samota ťa zamotá a ja som sa vtedy v sebe úplne pomotal. Bolo to jedno z najkrajších období aké som zažil, ktoré som zakončil 21 dňovým pôstom iba o vode. Boli prvé jarné dni, všetko naokolo sa prebúdzalo, strom (ktorý som mal pred domom a ktorý som ovešal lojovými guľami ktoré mi ostali zo zimi) bol plný zvierat: sýkorky, ďatle, brhlíky, veveričky, sem tam mi prebehla cez záhradu líška či pár danielov. Proste stromačina jak má byť. Ja som sa celé dni len usmieval, sedel na gauči, sledoval svoju privátnu zoo a počúval hudbu. Nič viac, nič menej. Len tak som ju počúval. Na každý tón, každý zvuk som bol nekonečne napojený. Prepojený so sebou samým som zažil jednu z najkrajších connection. Nikdy predtým som nepočúval hudbu v takejto kvalite vnímania.

Stále viac si uvedomujem, že žijeme v dobe, kedy máme naozaj nekonečno veľa možností vo všetkom. Naše vnímanie a pozornosť sú rozptýlené, multitasking prebieha na všetkých úrovniach. Máme vždy všetkého – veľa a takmer okamžite. Treba dať ruky hore a ďakovať bohu, mame, energii či babičke že sme sa mohli v tejto dobe narodiť. Lebo ono to je že naozaj super.


Ale je dobré sa v tom z času na čas zorientovať a upratať si tam. A tak nejak pri takomto upratovaní som prišiel nato, že moje Zrkadlenie nemá nato byť na Deezri či Spotify. Neprežilo by tam, utopilo by sa v tom množstve hudby, ktorá tam každým dňom pribúda. Nechcem aby bol môj príbeh súčasťou insitnej zábavy, aby vytváral ďaľšiu nenápadnú kulisu alebo podmaz k nekonečnu množstva činností ktoré každý deň vedome či nevedome robíme naraz, aby sme stihli toho čo najviac. Zrkadlenie je pre tento druh zábavy úplne nevhodný produkt; príliš osobný, intímny, a hlavne žiarlivý – túži po celej pozornosti. Preto aj jeho obaľ vyrábam ručne; skladám, lepím, vypisujem, dokreslujem, venujem, pretože viem že takto to bolo celé vymyslené.

Kto si ho nájde ten si ho nájde. Keď mu porozumie, tak si ho kúpi a bude iba jeho; jeden konkrétny príbeh, ktorý bude chcieť spoznať a ku ktorému bude mať vzťah a bude sa k nemu chcieť vracať.

A ja zatiaľ budem predávať to čo už nebudem potrebovať. Aby som to posunul niekomu, koho to nanovo inšpiruje, poplatil nejaké tie účty a hlavne sa tešil z toho že všetko je presne tak ako má byť.

STARKYHO YOUTUBE

starkov

Kedysi som hrával v kapele Para, teraz kreslím hudbu pre seba, občas robím filmy, vyrábam soulboxy, a keď nie práve toto, tak robím to, čo je treba :)

More Posts - Website

Follow Me:
Facebook