Povie mi zakaždým Jozef, keď mu občas plačem nad tým že nemám prachy a neviem si vymyslieť robotu, ktorá by mi dávala zmysel.

Alebo že, keď sa mu pochválim ako som sa vzdal ega keď som z Pary odišiel a že som sa tak obyčajne zaradil späť do davu, zbavil som sa vlastnej dôležitosti, sociálneho statusu a nikto si po tej fluktuácii gitaristov už aj tak nikdy nebude pamätať, že som niekedy v tej kapele hral.

Matejko,“ otcovsky mi povie, „práveže si si úplne uletel na svojom egu. Kebyže nemáš ego, tak ti to je celé jedno, 40 minút sa hraješ pri tom svojom kombíčku s tými všetkými krabičkami čo máš tak rád, necháš si Laskyho užiť a vychutnať celú tú slávu, s pokorou sa pokloníš, zoberieš svoje 4 kilečá do vačku a nikdy by ti ani nenapadlo z tej kapely odísť.“

No a potom sa cítim ako prodejná děfka, vždy keď mi znovu zavolá Ivan, či mu zase raz nepostrihám nejaký ten videoklip. Alebo je možné, že niekedy sa cítim vyslovene tak zúfalo, že potajme dúfam že sa mi ozve? Veru, aj to je možné…Ivana mám rád, je to cigán ako sa patrí, ten jeho hudobný multi-talent by sme mu mohli všetci závideť, ako vravieva Granko, na Slovensku neexistuje človek ktorý by lepšie zafrázoval; čokoľvek a na čomkoľvek. Ale ruku na srdce; tie jeho klipy naozaj nemajú úroveň. Polovička materiálu je natočená len tak halabala, zvyšok sa doplňuje sťahovaním z internetu a na každý klip má núti zakaždým vysypať všetky záložky a priečinky s efektmi. Som asi jediný človek na svete, čo sa od neho nechá za 150 euri na deň sprzniť spredu aj zozadu, a normálne cítim ako mi jeho geňo steká po ksichte keď mi povie: „Matej, tu dáme teraz tieto čajočky, po nich pôjde hajlujúci Hitler na aute, namiesto hlavy mu nájdeme a prifaríme obrovského vtáka a potom ho prestrihneš s tou raketou zo Startreku čo odletí do vesmíru. A medzi to dáme súložiace mravce.“

Alebo ako som si pred polrokom naozaj myslel, že nemám peniaze a Jožo mi povedal: Poď, zoberiem ťa na natáčanie Sladkého života, budeš tam robiť skript. To máš že 20 euro na deň a ešte sa aj niečo naučíš z profi filmovačky.“ Celý deň som sa potom modlil, aby som nestretol niekoho známeho, ale v Eurovei sa to už vykryť nedalo. V jeden moment sa zrazu z ničoho nič predomnou objaví kamarát, s ktorým som sa dlho nevidel, zdraví sa so mnou a celú situáciu, pri ktorej jeden neuroticky režisér hecuje Zuzanu Plačkovú ťahajúcu po mramorovej dlážke medzi obchodmi čínske prasa, ktoré v domnení, že mu dajú pokoj predstiera mrtvolku, komentuje so slovami že to celé chápe a že on vie, že ja som tam kvôli tomu, aby to prasa nebolo v tej Eurovei zbytočne utýrané.


Rozmýšľam, či sú peniaze naozaj pre mňa téma. A koľko na tej téme má podiel moja skúsenosť kedy som míňal denne 300 euro, mal som pocit, že som práve heckol matrix a hocikoľko peňazí som si vytiahol z bankomatu na druhý deň som ich tam mal pripísané naspäť. Pamätám si ako som vybehol na svoju poslednú frajerku, keď mi len tak povedala: „Priznaj si, máš problém s peniazmi a je to tvoja téma.“

Moja téma?“ Penil som. „To mi vravíš teraz keď som ti pred týždňom ako darček dal vaginálne vajíčka za 150 euro?“ Veru. Argument za všetky drobné hodný bula roka.

Dobre teda, treba si to asi oficiálne priznať; je dosť možné, že peniaze sú naozaj moja téma, a čo je ešte horšie, akože vôbec nemám gule, a naozaj musím byť v tej svoje pošetilosti asi úplne vykastrovaný. Lebo kebyže tie gule mám, tak to tu už dávno neriešim a s tým vedomím ktoré teraz mám si svoj zvyšok života zariadim úplne ináč a inde, nevypisoval by som tu tieto svoje blogy túžiace po cudzej pozornosti, Zrkadlnie by ostalo navždy zavreté v šuflíku, zmizol by som tam kde by ma bolo naozaj treba a robil to, čo by mi skutočne dávalo zmysel. Ako keď v Poluse prišiel za nami vyfičaný týpek a pýtal sa nás: „Vy sa tu toho všetkého tiež zúčastňujete alebo si tu len tak poletujete?“ Lebo naozaj len chorý človek si stále bude myslieť, že byť napojený na tento systém v hocijakej forme je zdravé a prospešné. Akurát tak vlastnému egu slúžiace.

Možno mám podvedomí strach že to nebudem vedieť dotiahnuť do konca, že niekde na pol ceste skončím ako hipisák, ktorý sa tak rád a pritom tak nenápadne s jedným prstom v peňaženke a druhým v zadku necháva na všetko pozývať a všetko si platiť. Hipisák, čo sa v poslednom zúfalom kŕči snaží zarobiť si peniažky nezmyselnými workshopami o tom ako byť ešte väčší hipisák, prípadne ako vnímať energie, prestať jesť, kresliť srdiečka, liečiť dušičku zvukovým kúpeľom či všetky tie ďaľšie veci čo dnes patria do nu post age spirtuality; včera si o nich prečítal v knižke a dnes cashuje ludí, čo sú ešte viac zmätení ako on. Hipisák, čo každý večer medituje na tému: vesmír pošli mi prosím peniaze a potom si do dennička vďačnosti vždy s úprimnou radosťou zapíše keď ho niekto pozve na obed.


Každopádne, čo som sa však za tie roky naučil je, že je úplne jedno či môj rozpočet je 300 eur alebo len 5 eur na deň, lebo aj tak to, čo práve zažívam presne odzrkadľuje úroveň a level môjho poznania, vnímania a osobného status quo. Či už dvíham ruky nad hlavou na drogovom večierku šňupajúc lajnu koksu v londýnskom squote s černošskými smažkami, alebo pijem vlastné chcanky v lese, rozprávam sa s veveričkami a obíjmam 100 ročné duby. Aj tak mám nakoniec stále pocit že to je najviac! Akurát že jeden pól ma viac približuje k primátom a druhý zas zvyšuje úroveň vedomia, transcendentálnosti a prepojenosti. IQ test otázka by teraz bola, že ktoré je ktoré….

Ľudia mi po mojom porno coming-oute písali, že hej Starkov napíš niečo z lesa. A prečo sa tam nevrátiš ? Aj tak tam všetci raz skončíme. Alebo zlatá Zuzka mi napísala: „Ja to vlastne nechápem. A po čom piští Tvoje srdce?“ Ach jaj, Zuzka zlatá, to kebyže viem, tak som aký kráľ. Moje srdce piští po toľkých veciach naraz, že to by bolo naozaj najlepšie a najjednoduchšie stať sa schizofrenikom a začať zažívať všetky tie veci súčasne.


A preto, všetko je otázka voľby. Situácia sa tak vyvinula že som sa ocitol v meste a tak sa to snažím uhrať a prijať najlepšie ako viem; chcem si znovu zahrať ten mestský level so všetkým čo k tomu patrí. Voľbou bolo aj opustiť moje dieťa; kapelu, ktorú nadovšetko milujem, veľa mi dala, a je zázrak kde sme sa za celé tie roky dostali. S 1000-2000 eurami mesačne, ktoré by som si hraním Abstinenta na večierkoch zarobil, by sa mi žilo v tejto 3D realite oveľa jednoduchšie. Ale tento projekt sa už tiež naplnil a treba ísť ďalej; konieckoncov Jožo mal asi pravdu: momentálne počúvam svoje ego, zbieram lajky, učím sa pravde a odhaľujem všetky svoje tajomstvá. A táto súvaha príjmov a výdavkov je pre mojich rodičov a blížnych, ktorí vlastne nevedia čo a načom práve pracujem a majú pocit žeby to mali vedieť, prípadne nemôžu večer spávať, lebo sa boja že som niekde na ulici, alebo jednou nohou v lese. Mám vás rád, a chcem aby ste mali o mojom živote ale že úplne jasno.


vydavky

Momentálne úvery

  • Hypotéka na 30 rokov – 113 000
  • Kreditná karta – úver – 2 600
  • Firemný úver – 1 300

Mesiac Júl 2015 Súvaha

Výdavky

  • 590 hypo uver
  • 210 energie
  • 120 kr karta
  • 100 zdrav poistka, telefon, intetner
  • 640 život (náklady na každý deň dohromady – benzín, nákupy, snacks, obedy a večere)

Príjmy

  • 300 strih + titulky
  • 640 nájomné
  • 150 CD zrkadlenie

Ako je vidno, momentálne som cca 600 euri out of balance a nepracujem na ničom. Postnite aj vy vaše súvahy, nech je sranda a nech všetci vieme že kto je ako vybalancovaní a že kto ma z toho aký stres.

STARKYHO YOUTUBE

starkov

Kedysi som hrával v kapele Para, teraz kreslím hudbu pre seba, občas robím filmy, vyrábam soulboxy, a keď nie práve toto, tak robím to, čo je treba :)

More Posts - Website

Follow Me:
Facebook