O post-covid dobe ktorá k nám prichádza a o tom, prečo nie je lepší čas ako teraz

Myslím si, že nie je lepší čas ako teraz a lepšie miesto ako tu. Máme skutočne jedinečnú príležitosť sa naozaj začať venovať tým veciam, ktoré nám prinášajú v živote radosť a naplnenie. Korona (covid) nám zrušil svet tak ako sme ho poznali doteraz, a je v podstate úplne jedno či nebudeme mať zaplatené kvôli tomu, že sme ostali nezamestnaný, náš zamestnávateľ nám dal nútenú dovolenku, alebo kvôli tomu, že robíme umenie a nikto nám zaň (zatiaľ) neplatí. Ono to príde. A čím skôr s tým začneme, tým sa úprimnejšie začneme prejavovať nielen voči sebe samému, ale aj voči naším najblišším vzťahom, životu a svetu naokolo nás.

Viete mám taký pocit, že na ten covid si treba tak nejak zvyknúť. Proste je tu s nami a už tu ostane. Teda jeho spirit, či myšlienková forma. Už sa jej len tak ľahko nezbavíme. Niečo ako bol 11. sebtember, ktorý úplne zmenil tento svet, naše fungovanie v ňom, hlavne v oblasti cestovného ruchu. Málokto z nás si napríklad dnes spomenie nato, ako sa voľakedy odbíjala kontrola na letisku. No a tak nejak podobným spôsobom sa z tejto Corony stane ďaľší referenčný miľník v našej histórii, ktorý zmení pár vecí, ktoré sa nám dnes zdajú nepraktické, alebo máme z nich strach, o pár rokov sa nám budú zdať úplne bežné a samozrejmé.

Keď v apríli prebiehala prvá vlna covidu, normálne aj tu na kopci kde bývame, obklúčený prírodou a šumiacimi lesami – všetko vtedy ešte viac stíchlo a ešte viac sa zastavilo. Som si dovtedy myslel, že také niečo je nemožné, lebo tu to bolo hodne spomalené už keď sme sem prišli a vlastne aj preto sme sem prišli. Iným veciam sa tu totižto dáva úplne iná priorita a väčšinou tým generálom kto tomu celému velí a vraví nám že už je najvyšší čas, je práve príroda a jej cykly.

Prvý rok sme tu boli jak úplni mumáci, a tak to aj dopadlo. Záhrada úplne fiasko – keď proste nevysadíš v pravý čas tak nemáš, drevo na zimu katastrofa – keď si na jar nepripravíš drevo na ten ďaľší rok čo ešte len príde, tak kúriš mokrým a celú zimu chodíš po dome v čiapke a v rukavicach. Keď včely neprikŕmiš v pravý čas, tak to cez zimu proste nedajú, a takto by sa dalo pokračovať…

Na druhej strane, keď sa s niekým dohodneš na stretnutí v konkrétny deň, a kľudne aj na pracovnom stretnutí (veru aj my tu máme pracovné stretnutia), tak treba rátať s tým, že sa to stretnutie udeje +/- 1 deň/týždeň. A tu pridám osvedčený fórik, že ako spoznáš že si mal na návšteve hipisákov? Proste tak, že ešte stále sú tam.

Pracovná doba od 9.00-17:00 tu nefunguje. Vlastne keď sa tak nad tým zamyslím, tu v prírode máme počas dňa len štyri časy: ráno, doobeda, poobede a večer. A teraz si predstavte, že toto ráno, doobeda, poobede a večer sa ešte viac spomalilo a zastavilo. Veru, dá sa.

My ľudia, čo bývame tu v prírode sme veľmi otvorení a priateľkí. Ľudia z mesta nás nazývajú slniečkári a to aj úplne sedí, lebo sme tu stále viac menej vonku na slnku (môj otec nás nazýva aj šťastní ľudia – vždy sa ma pýta, ako sa majú tí šťastní ľudia čo tam bývajú? Stále sú šťastní?) . Tak my šťastní ľudia, ktorí sme sa dovtedy zvítavali tak, že veľké obíjmačky, pusy a neviem čo ešte, tak pri prvej vlne sme sa normálne buď že prestávali stretávať vôbec alebo z odstupu niekoľkých metrov na seba so strachom pozerali a tak sa rozprávali. Som si predtým myslel, že také niečo na tomto mieste je nemožné.

Panika ktorá sem zaviala, že prichádza apokalypsa, a že nebudú potraviny, mala za následok, že každý mal v pivnici 50kg ryže, šošovice, zemiakov a jeden statkár z vedľajšej doliny sľuboval že má pol tony pšenice, a že keď bude naozaj zle, nikdy nebude tak zle aby chleba nebolo.

Proste prvá vlna covidu bol masaker aj tu, v prírode. Ľudia to nepoznali, mali strach a nevedeli ako sa k tomu postaviť.

Táto druhá vlna je však iná. Myslím si, že tak nejak sa tu v prírode prijalo to, že prišla medzi nás nová bytosť (alebo aspoň jej myšlienková forma) a ňou je corona. Jojo, nebudem vás tu teraz trápiť slovíčkom bytosť, lebo viem že pre mnohých z vás, čo toto čítate to môže byť veru dosť husté. Každopádne tá nová bytosť je tu s nami a my s ňou. Vieme o sebe. Ale už nie sme z nej tak vystrašení.

Viete, ja sa celkom bavím, lebo facebook mám cca od roku 2007, a teraz si predstavte za to obdobie do roku 2020, ako asi tak vyzerá vzorka mojich priateľov – polka číta denníkn a druhá polka badatela (keď teda dennikn berieme ako zastúpcu tých “mienkotvorných médii” a badatela ako zástupcu tých “konšpiračných médii“). Asi si teraz poviete, ale to je tvoja vizitka Matejíčku. Presne tak. Lebo počas svojho života som žil aj v meste, ktoré má akože ten najviac správny názor na všetko čo sa okolo nás deje a teraz bývam v prírode, ktorá akože kuje tie zvrhlé konšpirácie. Lebo aj jeden z mojich najlepších kamarátov sa ma hnedkaj spýtal potom čo sme sa dlho nevideli, tak čo, aké tam máte nové konšpirácie? Inými slovami keď dennikn povie A a potom nepovie B, tak badatel má priestor nato, aby si okrem toho B vymyslel aj celý zvyšok abecedy.

Minule som po dlhom čase zazdielal na facebooku celkom nevinný rozhovor s Dagom Danišom, kde okrem iného vravel, že človeka, ktorý hlása iný ako predpísaný názor, onálepkujú ako konšpirátora bez práva na diskusiu a k tomu som dodal, že je smutné kam sme sa medziľudsky dopracovali, pred pár rokmi sme sa spolu zabávali a dnes si nevieme prísť na meno a navzájom sa hejtujeme, hovoríme o sebe s dešpektom a výsmechom. Ste mali vidieť aké šialenstvo sa odohralo v diskusii pod tým príspevkom. Kebyže sa v tejto zostave stretneme na ulici, tak Dag to nerozchodí, mňa šupnú na preskúmanie na psychiatriu a minimálne jeden slniečkár skončí v nemocnici.

Nech je ako je, mám pocit, že naozaj nemá teraz veľký význam hádať sa, hejtovať a riešiť to, či covid vôbec existuje alebo nie, či vznikol v labáku alebo je z netopierov, či Bill Gates je misionár, ktorý nás vakcínou všetkých zachráni, alebo je to len nenásytný reptilián, ktorý ma stále málo peňazí a moci a potrebuje viac. Alebo nás tu chce niekto všetkých zachipovať a z dlhej chvíľe sledovať na mobile. Soudruhu, a komu tým prospejete?

To všetko je len šum, a namiesto toho aby sme prijali realitu tejto novej situácie, ktorá prichádza a naplno ju objali, tak si radšej pred ňou zahrabávame hlavu do piesku a míňame svojím časom a energiou na obhájenie si pravdy, ktorej veríme a hnevom reagujeme na každý iný názor, ktorý nám tú našu pravdu spochybňuje, lebo sami nie sme o nej až tak presvedčený. (basic psychology)

Vyzerá to tak, že celá naša spoločnosť a aj ekonomika/hospodárstvo skôr vstupuje do “nového normálu”, ako by sa mala vracať “späť do normálu”. A našou misiou je teraz skúsiť byť čo najviac flexibilní a adaptovať sa na tento nový normál. Lebo Darwin nám to už raz voľakedy dávno povedal – prežijú len tí najschopnejší.

Proste make it simple – ako najlepšie vieme sa postarajme o svoje duševné zdravie a pohodu, keď odchádzame z domu, príjmime všetky potrebné kroky nato aby sme sa postarali o svoje vlastné zdravie a boli ohľaduplní voči ľuďom, ktorých nepoznáme. Žime zdravo, starajme sa o seba a svoju imunitu, podporme lokálne trhy, vytvorme si komunitu, ktorej naplno dôverujeme a vieme sa v nej prejaviť pravdivo a úprimne, takí akí sme, trebárs aj bez rúšok ak to tam dáva zmysel, pomáhajme si v nej navzájom prácou a tešme sa zo spoločných radostí. A v neposlednom rade, skúsme sa prispôsobiť novej ekonomike, ktorá práve nastupuje.

Ak neveríme v banky a v momentálny peňažný systém, investujme peniaze do zlata, kryptomien alebo nehnuteľností. V post-covid dobe bude stačiť aj tak na prácu len laptop a pripojenie na internet. Tradičné ponímanie práce od 9-17.00 končí. Nájdime si svoje publikum, followerov a ponúknime im to čo vieme a v čom sa najviac cítime doma. Umenie, produkty, ktoré pestujeme, alebo vyrábame, životné pravdy a naše poznanie, za ktoré si vieme vypýtať. Veľká časť biznisu sa aj tak presunie do online priestoru. Lokálne trhy a komunity začnú prosperovať.

A v konečnom dôsledku mám taký malý ciťák, že keď sa toto všetko pospája a my si to naozaj naplno uvedomíme, tak že táto nová doba prinesie veľmi veľa pozitívnych vecí a v neposlednom rade bude aj very much priroda friendly. A len čas ukáže, že už bol naozaj ten najvyšší čas.

Sa zobudiť.