Je mi jasné, že Starkov má najväčší úspech a klikanosť práve vtedy, keď píše o tom ako sa mu nedarí, chýbajú mu peniaze, topí sa v dlhoch, prípadne vytiahne nejaké hambaté historky zo svojej temnej minulosti. Niekedy sa zamyslím a rozmýšľam nad tým akoby vyzeral jeho život, kebyže sa nezamotá s indiánmi v džungli a nenasúkal by do seba tie kvantá ayahuasky; viedol by pravdepodobne pokojný život neprebudeného Mateja – mrzkal holky hlava nehlava, vymetal všetky podniky v meste a lial do seba litre alkoholu, sem tam si niečo šňupol a svet by bol jedna veľká paráda. Vláčil by sa po koncertoch, fandovia by chodili za ním že ako hrá super na gitage, a on za odmenu by si začal namýšľať že aká je hustá alternatívna superstar. Časom by sa usadil v nejakom štýlovom bytíku v centre mesta, kúpil si veľké auto, našiel ženu blondýnku s plnými perami, veľkými kozami a s malým sebavedomím čo nerobí žiadne zbytočné dusno okolo neho, mal s ňou 2 deti, a k tomu by si našiel milenku čo by ho vedela ešte o kúsok lepšie vyfajčiť ako ona. Sem tam nejaká silná dovolenka vo vysmiatej katalógovej destinácii, prípadné depresie rozpustené v inštantnej materiálnej radosti, možno nejaká ledabolá práca od 8-17.00, v ktorej by sa na dlhé roky zasekol, ale ktorá by vedela uspokojovať stále zvyšujúce sa životné štandarty. A možno by časom vymyslel aj nejaký vyhajpovaný startup, zrecyklovaný nápad v novom šate čo zmení svet a ktorý by mu priniesol večnú slávu. No proste hocičo čo by spravil, by mu dávalo zmysel, a každému ezoterikovi či pánbíčkarovi, ktorý by prešiel okolo neho by zadelil jednu otcovsku – výchovnú. Inými slovami jel by si ako traktor svoje, ako pán ktorý sám sebe patrí.
Lenže tento pokojný život, na ktorý mal Starkov celkom fajne našliapnuté sa v jednom momente stal úplne nepokojný a chaotický. A môžu zato práve tí prekliaty indiáni, u ktorých chlastal 4 x do týždňa po 3 mesiace tie ich akože posvätné rastliny. Posvätné? Veď ako môže byť rastlina posvätná? Veď v tomto svet určite nič nie je sväté, všetko len je a my sme tu od toho aby sme si to užívali, kým tu sme, lebo keď tu už raz nebudeme tak nám to bude úplne na nič.
Tragédia v Nórsku, ktorú Zewi nakreslila 3 týždne predtým ako sa stala.
Veru tak, milí kamaráti a kamarátky, konštrukcia celého systému, hodnôt, života, ktorú toľké roky Starkov v sebe živil a poctivo budoval sa mu v jeden moment úplne zosypala a on zrazu zistil, že to čo je on, vlastne vôbec nie je on. Že existuje niečo, oveľa väčšie, silnejšie a aj múdrejšie čo je nad ním a čo ho vedie. A že to vôbec nepatrí jemu. Presne tak, Starkov sa zrazu v jeden moment stretol so svojou dušou, uveril v Boha, objal strom a bolo do čista vymaľované nanovo.
Teraz by som mohol pokračovať tým, čo nasledovalo potom. Ale najskôr to bude asi úplne zbytočné. Dnes je viac než isté, že Starky si vedie fajn, aj keď stále síce ešte zvádza boj medzi cestou svojej duše a systémom, ktorý ho obklopuje a do ktorého by sa mal zaradiť ako mu často radia rodičia prípadne jeho staré okolie zvyknuté na časy kedy sa bloumal z večierku na večierok obklopený celou tou nádhernou pominuteľnosťou. Mám však taký pocit, že všetky tie zvyky, či návyky z minulosti, ktoré stále tak urputne bránia svoje vlastné pozície strácajú na sile a Starky pomaly ale isto rozprestiera svoje krídla a vydáva sa na svoju vlastnú cestu za slobodou. Lebo tá jeho cesta ho volá a to volanie je oveľa silnejšie ako všetky tie kozy ktoré mu kedy prešli cez ruky. To aby ste mali lepšiu predstavu ako silné to volanie je.
Dobre decká, pôvodne som chcel napísať nejaký cool úvod pre dnešný rozhovor, ktorý som si pre vás pripravil. Bohužiaľ vypadol zo mňa len tento odpad, lebo aj tak viem, že podobné prasačinky radi čítate a keďže o Starkovi píšem len pravdu a vy ho poznáte, tak sa viete veľmi ľahko s ním identifikovať a vcítiť sa do jeho príbehu.
Viete, často rozmýšľam nad tým, že ak existuje Boh, prečo s nami nekomunikuje viac konkrétnejšie. Prečo s nami občas nepokecá, neukáže nám svoju silu, dobrotivosť, lásku. Nezjaví sa vedľa nás, aby sme ho mohli objať a poďakovať sa mu, aby sme ho mohli chytiť za bradu a pochváliť mu aké má pekné čisto vypraté biele plátno na sebe. Aby sa proste tomu dalo úplne jasne uveriť. Aby neboli žiadne pochybnosti. Aby bolo jasné, že áno, toto mi povedal Boh. Aby sa to napríklad dalo nahrať, alebo natočiť na telefón a aby som sa mohol pochváliť na druhý deň aj svojim kamarátom, že Aha čo mi včera povedal Boh.
Tričko, ktoré Zewi nakreslila kamarátke pred tou nešťastnou Pohodou v roku 2009
Keď som rozmýšľal nad tým ako nazvem tento blog, jeden nápad bol aj „Koľko chýba mojej duši na vykúpenie sa z matrixu“. Potom ma v štúdiu hackol Pino a pýtal sa čo robím. Povedal som mu, že píšem ďalší príbeh Starkova a že sa to bude pravdepodobne volať „ Koľko chýba mojej duši na vykúpenie sa z matrixu“. On mi hneď z fleku zadelil určite dobre mienenú kamarátsku radu, aj keď tá irónia v hlase sa nedala neprehliadnuť, že aby som na názve ešte trochu popracoval. Hneď ma napadlo, že akú asi informáciu prinášajú ľuďom slovíčka duša, Boh, Ježiš. A prečo tak vďačne a tak radi ich vieme zosmiešniť. A niekedy aj tak kvalitne.
Ale asi to momentálne nie je podstatné. Chcel by som sa konečne dostať k tej pointe. Tento klik by ste mali venovať príbehu, ktorý vám porozpráva služobnica božia – Zewi. Príbehu o hviezde, Ježišovi, o jej komunikácii s Bohom, anjelmi o odprevádzaní duší do svetla. O jej paralelnom fungovaní na tej čarovnej druhej frekvencii o ktorej mnohí vieme, alebo aspoň tušíme že tu je, alebo mohla by byť, nemáme však v sebe dostatok lásky, pokory, rešpektu a úcty aby sme si ju naozaj všimli a aby sme jej vedeli otvoriť naše srdcia a naladiť si ju do svojich príjmačov. Potrebujeme dôkaz. A to čo je okolo nás, nám nestačí.
StarkyShow 2 – Medzi nebom a Zewou by Matej Starkov on Mixcloud
starkov
Kedysi som hrával v kapele Para, teraz kreslím hudbu pre seba, občas robím filmy, vyrábam soulboxy, a keď nie práve toto, tak robím to, čo je treba :)
Follow Me:
