Odovzdal som kľúčiky od bytu jeho novým majiteľom. Tak a je to. Už niet cesty späť, táto etapa života je asi definitívne za mnou. „A to je všetko?“ pýtal sa ma Shinin hlas niekde na pozadí. Ja fakt neviem, ale sa mi zdá že nateraz asi naozaj všetko.
Voľné pokračovanie blogu Ako som sa vrátil z lesa do mesta
Ak mám byť úprimný, kebyže som sám, tak ten byt nepredám nech sa deje čo sa deje. Poznáte to, mať také to teplé miestečko na dobrej adrese, kde sa viete dobre zašiť a spravíte si takú tu pohodu, že vlastne všetko je fajn, máte kde večer spať, na rožok s treskou sa vždy nájdú nejaké tie drobné, kamarátov kopec, do mesta na kávu blízko, aj keď naposledy za ňu chceli 3.50 a som sa cítil veru luxusne keď som ju platil. Nech je ako je, ten byt som miloval a bol pre mňa všetkým.
