Dnešná časť podcastu je venovaná mojej obľúbenej téme – osobnej slobode. S Ondríkom aka Dr. Mundim sa rozprávam o jeho životnej ceste. Vo veľmi mladom veku sa mu podarilo vyzrieť a dosiahnuť finančnú slobodu. Ako sa mu to podarilo? A čo nasledovalo v živote potom, keď zrazu nemusel riešiť zarábanie peňazí? Cestoval po svete, kúpil a prevádzkoval ekologickú farmu v Ekvádore, aby sa neskôr vrátil do rodných Košíc a postaral sa o svoju ťažko chorú babičku. Ako psychadeliká a ayahuasca zmenila vnímanie jeho reality? Transformácia, integrácia, boj s vnútorným konfliktom a prečo je pre človeka dôležité naplnenie jeho spoločenskej užitočnosti? Je dosiahnutie finančnej slobody naozaj tak oslobodzujúce? A čo na to Jan Tleskač? Mimochodom, Ondrik si stále hľadá ženu!!!
Page 3 of 3
Už roky odmietam chodiť do Penťáckych podnikov typu Panta Rhei, Dr. Max, Bory Mall atď.. Necítim sa byť fanatikom, ale tak nejako mám pocit, že presne takéto detaily a drobnosti patria k vedomému životu: podporovať a robiť to čo si myslíme že je správne, a stanoviť si limity vo veciach, na ktoré sa nevieme napojiť. V každom prípade, nikdy by ma nebolo napadlo, že to bude práve v penťáckom podniku na Spiši, v ktorom mi zachránia život. A keď sme už pri tom, tak vlastne nikdy by ma nebolo napadlo, že mi bude treba niekedy zachraňovať život. Ale tak stalo sa a poviem vám, bol to jeden hustý trip od začiatku dokonca.
Takže mali sme tu časy, kedy sa mi peniaze vysypávali z vreciek von a po svete som si chodil ako rockenrollový porno kráľ. A práve niekedy v tomto období, kedy mi asi najviac išla karta a kedy som uveril sám sebe a tomu že toto je môj život odteraz navždy som si prikúpil byt, pretože správna hviezda nemôže predsa len tak bývať v podnájmoch. Ten byt nebol hocaký: bol to pekne ošumtelý, veľký 4 izbáčik v Starom meste, s dvomi balkónmi a veľkým spoločným dvorom s privátnym parkovaním. Cena za ošumtelosť bola, že som ho celý musel vykuchať a postaviť zvnútra nanovo, cena za môj vtedajší egotrip bola že som sa na 30 rokov zadĺžil banke a cena na mesiac v konečnom zúčtovaní sa zastavila na 800 EUR, ktoré som odteraz musel každý mesiac zarobiť. Pokiaľ by som vtedy plánoval byť úspešným a pripravený hnať svoj biznis vpred po celý zvyšok života, tá konečná suma by bola OK; mal by som svoje portfolko porno stránok, úspešnú kapelu, ktorá by bola každý rok ešte o milimeter úspešnejšia a možno by som časom vymyslel aj nejaký serióznejší startup o ktorom by som sa vedel konečne porozprávať s rodičmi pri nedeľnom obede. Veď úprimne, čo je to pre úspešných biznismenov zarobiť 800 EUR mesačne ?
Je mi jasné, že Starkov má najväčší úspech a klikanosť práve vtedy, keď píše o tom ako sa mu nedarí, chýbajú mu peniaze, topí sa v dlhoch, prípadne vytiahne nejaké hambaté historky zo svojej temnej minulosti. Niekedy sa zamyslím a rozmýšľam nad tým akoby vyzeral jeho život, kebyže sa nezamotá s indiánmi v džungli a nenasúkal by do seba tie kvantá ayahuasky; viedol by pravdepodobne pokojný život neprebudeného Mateja – mrzkal holky hlava nehlava, vymetal všetky podniky v meste a lial do seba litre alkoholu, sem tam si niečo šňupol a svet by bol jedna veľká paráda. Vláčil by sa po koncertoch, fandovia by chodili za ním že ako hrá super na gitage, a on za odmenu by si začal namýšľať že aká je hustá alternatívna superstar. Časom by sa usadil v nejakom štýlovom bytíku v centre mesta, kúpil si veľké auto, našiel ženu blondýnku s plnými perami, veľkými kozami a s malým sebavedomím čo nerobí žiadne zbytočné dusno okolo neho, mal s ňou 2 deti, a k tomu by si našiel milenku čo by ho vedela ešte o kúsok lepšie vyfajčiť ako ona. Sem tam nejaká silná dovolenka vo vysmiatej katalógovej destinácii, prípadné depresie rozpustené v inštantnej materiálnej radosti, možno nejaká ledabolá práca od 8-17.00, v ktorej by sa na dlhé roky zasekol, ale ktorá by vedela uspokojovať stále zvyšujúce sa životné štandarty. A možno by časom vymyslel aj nejaký vyhajpovaný startup, zrecyklovaný nápad v novom šate čo zmení svet a ktorý by mu priniesol večnú slávu. No proste hocičo čo by spravil, by mu dávalo zmysel, a každému ezoterikovi či pánbíčkarovi, ktorý by prešiel okolo neho by zadelil jednu otcovsku – výchovnú. Inými slovami jel by si ako traktor svoje, ako pán ktorý sám sebe patrí.
„Ako to robíš, že každých pár mesiacov vydávaš von nejaké CD?“ pýtam sa Stroona pri prežívaní jedného z ďalších vrcholov môjho neskutočného zúfalstva, keď som už tretí rok nevedel vydať svoj vlastný album. „A kde máš problém?“ zacítim východniarsku iróniu, ale ani tá ma neodradí od toho, aby som mu podrobne opísal tie nekonečné peripetie, ktoré sú príčinou všetkých mojich depresií a frustrácií posledných rokov. Po desiatich minútach to zakončím tým, že momentálne celý album je hotový okrem poslednej pesničky, s ktorej verziou jej spoluautorka nesúhlasí, spolu nekomunikujeme, sme rozhádaní a tak je ten album opäť raz zablokovaný. „Nepáči sa, vyhoď von“ povie mi s tým jeho vlastným ITčkárskym výrazom v tvári, akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete a ja akoby som bol to najväčšie pelo, ktoré Košičan práve stretol na svojej ceste za šťastím v Bratislave.
Povie mi zakaždým Jozef, keď mu občas plačem nad tým že nemám prachy a neviem si vymyslieť robotu, ktorá by mi dávala zmysel.
Alebo že, keď sa mu pochválim ako som sa vzdal ega keď som z Pary odišiel a že som sa tak obyčajne zaradil späť do davu, zbavil som sa vlastnej dôležitosti, sociálneho statusu a nikto si po tej fluktuácii gitaristov už aj tak nikdy nebude pamätať, že som niekedy v tej kapele hral.
Boli časy kedy ma živilo porno. Peniaze mi vypadávali z vreciek von a život bol jeden vážny rockenroll. Dnes však……Hold on Starkov. P o r n o ? Toto predsa nemôžeš nevysvetliť.
Dobre teda, ale iba v skratke, aby som zbytočne nezdržiaval svoj dnešný flow. Bolo to v období keď internet bol jeden veľký divoký západ (cca 2003-2004). K tejto „super unikátnej“ myšlienke ma priviedla moja vtedajšia práca programátora pre Zoznam.sk. Jedného dňa pri browsovaní zoznamáckeho katalógu som narazil na Erotickú sekciu. Asi netreba opisovať čo nastalo potom, každopádne mojim feedbackom na tento objav bola o mesiac neskôr mňou naprogramovaná podobná stránka po anglicky. Najprv to boli funny videa, neskôr som sortiment rozširoval na celebrity, erotické, hentai, a postupne pritvrďoval na sex, amateur, home made, porno a podobne. Veď koniec koncov všetci chlapci mali v tom čase plné hardisky podobných nezmyslov.
„Je nová doba, buď budeš streamovať, alebo predávať gitary“ povedal mi Pino keď som mu nevedel dať jednoznačnú odpoveď na jeho otázku či im dám svoj album na Deezer. O pár dni nato som stretol pri svojom obľúbenom jazere joggingujúceho Ďuďa.
„Gratulujem,“ so širokým úsmevom mi podával svoju pravicu a druhou rukou si dával z uší dole slúchatka. V jemnom pokluse na mieste aby nevyšiel z tempa sa ma hneď spýtal, či to už mám na Deezri, žeby si to rád vypočul.
